Moje prvé býčie zápasy

Autor: Samuel Kováč | 4.3.2015 o 22:04 | (upravené 5.3.2015 o 5:12) Karma článku: 10,68 | Prečítané:  4970x

Úprimné dojmy mojej manželky Tatiany z našej prvej a vysoko pravdepodobne aj poslednej návštevy býčích zápasov.

V nedeľu 22.2. som sa so Samym vypravila na moje prvé býčie zápasy, a tak nejak cítim, že zároveň aj posledné. Predchádzalo tomu náhodné stretnutie s chlapíkom okolo štyridsiatky, u mojej kaderníčky. Ten sa sebavedome usadil na pohovku oproti mne. Zaujala ma jeho atletická postava, do hladka oholená tvár a husté, čierne vlnité vlasy začesané dozadu. Keď sa ho sestra mojej kaderníčky opýtala, že čo to dnes bude, len stroho odpovedal, že manikúra. Hovorím si, čo je to za chlapa, ktorý bez toho, aby ho sem nahnala manželka, priateľka alebo milenka, ide sám dobrovoľne na manikúru? Po jeho odpovedi, som sa do neho ešte viac zabodla očami a behala po ňom zhora nadol. Až pri tejto druhej dôslednejšej revízii som si všimla, že na lýtku a stehne ma dve dlhočizné jazvy. Neskôr sa so mnou pustil do reči a svojim rozprávaním sa ma snažil neustále smerovať na býčie zápasy. Niečo vo vnútri mi našepkávalo, že to asi nebude len nejaký vášnivý fanúšik býčích zápasov. Pri odchode ma potľapkal po pleci miesto pozdravu a zmizol v dave rušnej ulice.

Až kaderníčka mi dorozprávala jeho príbeh. Povolaním toreador, ktorý je nešťastne a možno podľa neho šťastne, zaľúbený do jej sestry, špecialistky na lakovanie nechtov a manikúru. Tým sa potvrdili moje domnienky a jeho zanietenie pre býčie zápasy. Taktiež ma pri rozprávaní zaskočil takmer presným určením mojej rodnej vlasti Slovenska. Vďaka svojej práci toreadora má Európu zjavne celkom slušne prešľapanú.

Odvtedy ma to začalo vo vnútri usilovne hlodať, až sa pár týždňov dozadu v Guadalajare objavili billboardy lákajúce ľudí na býčie zápasy. Čím viac sme okolo nich jazdili, tým viac som bola presvedčená o tom, že do toho pôjdem. A išla som.

Cez internet sme si kúpili lístky dva dni pred vystúpením. V tieni už bolo všetko beznádejne vypredané, ušlo sa nám iba sedenie na slnku. Plaza de toros s kapacitou 20 000 ľudí bola naplnená asi tak na 15 000. Ľudia vyobliekaní ako na operu do divadla, postupne začali pokrývať každý centimeter tohto kolosea usádzajúc sa na betónové schodíky. Tým sa bez slov zodpovedala moja zvedavá a pre mnohých určite infantilná otázka, prečo pred koloseom predávajú sedáky pod zadok. Do ruky nám vrazili brožúru propagujúcu troch toreadorov dnešného večera, kde popri nich zvádzali dravý reklamný boj aj najvychytenejšie reštaurácie so steakami v Guadalajare. Vo vnútri sa po pive najlepšie predávala cecina - sušené hovädzie mäso. A tak si ľudia počas sledovania býčieho zápasu, mohli krátiť čas tiež žuvaním suchej žuvacej ceciny.

Prvého býka toreador bodol skôr, ako som si ja stihla druhýkrát upiť z môjho piva, čo mi spôsobilo okamžité dusenie, keďže som od ľaku nebola schopná v tom momente skoordinovať obsah piva v puse s jeho následným prehltnutím. To, že si toreador na býka tak rýchlo trúfol bolo preto, že sedel na koni. Tých počas vystúpenia vystriedal aspoň troch. Okrem iného býk o hmotnosti 495 kg bol ešte stále v šoku z toho, kam sa to dostal a čo je vlastne jeho poslaním v kruhu z piesku. Po pár minútach bol býk napichaný niekoľkými ostrými, ostnatými palicami - banderillas, pripomínajúc indiánskeho náčelníka. Sám potom klesol k zemi a zomrel. Ani nebolo nutné vytiahnuť meč - estoque. Keď už bolo po všetkom, do arény prišla čistiaca čata zložená z dvoch ťažných koňov a človeka s okovami, ktorými obopol býka a kone ho následne odtiahli do zákulisia.

Do poradia sa dostal druhý býk s váhou 485 kg. Tváril sa neprítomne až znudene. Keď team zložený z troch banderilleros chcel otestovať jeho kondičku a reakcie, neustále sa potkýnal a zarýval čumákom do zeme. Publikum býka vypískalo, a tak prišiel na scénu náhradník o váhe 515 kg. Možno mu tento jeho nezáujem zachránil život, kto vie. Chvíľu po náhradníkovi sa v kruhu objavili dva kusy pripomínajúce Sancha Panzu - Picadores, obrnené až po uši, na koňoch, ktoré mali oči previazané hrubou látkou a po stranách pripevnené akoby také tenšie matrace. To preto, aby si býk neodniesol z arény picadora aj s koňom napichnutými na rohoch. Jeden z nich býka bodol oštepom - vara a zvyšok už nechali na toreadorovi a jeho teame. Ani tento býk sa im veľmi nepodaril, na toreadora a jeho pomocníkov veľmi nereagoval. Nakoniec býka musel bodnúť do zátylku picador, ktorý sa opieral o mantinel z vonkajšej strany arény. Toreador odišiel do šatne so zvesenými ušami, bez povšimnutia publika a jeho potlesku.

Tretí toreador dostal celkom behavého býka. Zase tomu nasledovala tá istá scéna, kde jeden zo Sancha Panzu býka bodol a zvyšok zostal opäť na toreadorovi. Už ani neviem, ako k tomu došlo, ale zrazu si býk toreadora kotúľal po zemi a čumákom mu ryl medzi nohami. Vtedy obecenstvo po prvýkrát výraznejšie ožilo a začali fandiť a kričať od radosti. Ja som sa tak strašne zľakla, až som sa Samymu celou silou zaryla nechtami do ruky. Nechýbalo veľa a Samymu tam začne striekať krv ako Niagara. Toreadorovi sa našťastie nič nestalo. V momente tam pribehli posily a býka odlákali na svoje ružové plášte. Toreador tento čas využil na oprášenie sa za mantinelom, kde v zápätí do seba kopol dva glgy tequily na ukľudnenie nervov. No myslím si, že voda to nebola, lebo tá sa do malých štamprlíkov nenalieva. Potom už nasledoval ten istý rituál, kedy býk opäť vyzeral ako indiánsky náčelník a v záverečnom kole toreador zamenil svoj ružový plášť za červený a do ruky mu pribudol meč - estoque. Keďže býk už ledva stál na nohách, toreador si dovolil býka mečom poškrabkať po hlave a aj svoj červený plášť rozprestrieť v pokľaku rovno za svojim chrbtom. Ľudia boli stále viac nabudení a stále viac sa arénou nieslo bujaré Olé. Živá hudba učupená pod strechou hrala do taktu. Tento toreador si na záver od publika vyslúžil ohromný potlesk, dokonca mu k nohám hádzalo karafiáty. Rukou mával smerom na šťastím skandujúcich divákov ale aj na tých vydesených, ktorými sme nepochybne boli ja so Samym. Ani na sekundu som nedokázala predstierať nadšenie väčšiny prítomných fanúšikov. Odrazu ľudia vytiahli biele vreckovky a energicky začali nimi mávať. Chvíľu som zbierala odvahu, kým som sa opýtala mojej spolusediacej, čo je to za signál. Tá mi odpovedala, že ľudia chcú, aby prezident podujatia toreadora odmenil ušami z býka. Od hrôzy a bujnej predstavivosti som sa opäť zasunula do môjho kovovými opierkami ohraničeného betónového štvorca o veľkosti 40 x 40 cm. Tiež sme to vnímali tak, že je už vlastne koniec. Moja spolusediaca mi však vysvetlila, že momentálne je prestávka a po nej ideme do druhého kola, v ktorom na každého z toreadorov, čaká ešte jeden býk.

Po prvej časti sme už predsa boli ostrieľanejší a skúsenejší, avšak do samotného konca sme nevydržali. Toreadori išli v tom istom poradí, ale už sa to aj tak stále viac podobalo na to, čo sme videli v prvej časti. Akurát v závere, k druhému býkovi opäť prikročil picador a snažil sa ho bodnúť. Čo mala byť rana z milosti, tak mu to zobralo až 5 bodnutí, kým sa mu konečne podarilo trafiť do toho správneho miesta. Diváci ho za to pochopiteľne vypískali. Urobila by som to isté, keby som vedela pískať. Býčie zápasy, ktoré trvali 3 hodiny, sme opustili asi 20 minút pred úplným koncom. Odchádzali sme odtiaľ dosť pokrútení, so zvláštnou príchuťou v ústach a pocitom v srdci.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?